Nemanželské spolužitie v Rakúsku: bývanie, majetok a dedenie v roku 2026

V Rakúsku žije veľa párov bez uzavretia manželstva. Nemanželské spolužitie (nicht eheliche Lebensgemeinschaft) je však právne väčšinou voľným spolužitím. To znamená, že pri bývaní, spoločnom majetku a dedení existuje podstatne menej automatickej ochrany než pri manželstve.

Stručne:

• Medzi partnermi spravidla neexistuje zákonná vyživovacia povinnosť ani osobitné rodinnoprávne vyporiadanie majetku.
• Od 1. januára 2017 môže partner dediť, nemá však nárok na povinný diel (Pflichtteil).
• Ak partneri žili najmenej 3 roky v spoločnej domácnosti, pozostalý partner môže zostať v byte zosnulého 1 rok.
• Pri nájomnom byte môže partner za určitých podmienok vstúpiť do nájomnej zmluvy po smrti hlavného nájomcu.
• Mnohé otázky možno vopred upraviť písomnou partnerskou zmluvou (Partnerschaftsvertrag).

Čo sa v Rakúsku považuje za nemanželské spolužitie?

O nemanželskom spolužití hovoríme vtedy, keď dve nezosobášené osoby dlhodobo žijú v spoločnom bytovom, hospodárskom a intímnom spoločenstve. Spoločná adresa nie je nevyhnutná: vzťah môže existovať aj pri oddelených adresách z pracovných dôvodov.

Partneri nemajú rovnaké povinnosti ako manželia, napríklad povinnosť vernosti alebo vzájomného prispievania na výživu. Pravidlá registrovaného partnerstva (eingetragene Partnerschaft) sa na nemanželských partnerov nevzťahujú. Spolužitie možno preukazovať napríklad prihlasovacím lístkom (Meldezettel).

Nájomný byt: kto môže zostať po skončení vzťahu?

Rozhodujúce je, na akom právnom základe osoba v byte býva.

• Obaja sú hlavnými nájomníkmi (Hauptmieter): Majú rovnaké práva a povinnosti. Ak sa nedohodnú, rozhoduje občiansky súd; prihliadať môže na naliehavosť bytovej potreby a záujem spoločných detí.
• Jeden partner je podnájomníkom (Untermieter): Jeho postavenie závisí od hlavného nájomníka. Ak hlavný nájomník nájom ukončí, podnájomník spravidla nemôže zostať. Hlavný nájomník môže mať priaznivejšie možnosti ukončenia nájmu.
• Partner býva bez finančného príspevku: Ide o bezodplatné užívanie bytu (Bittleihe, Prekarium).

Partnera nemožno bez súhlasu prenajímateľa pridať do nájomnej zmluvy. Na rozdiel od manželov pri nemanželskom spolužití neexistuje možnosť súdneho pridelenia spoločného bytu, takže pri spore môže vzniknúť patová situácia.

Spoločné vlastníctvo bytu, domu alebo pozemku

Partneri môžu spoločne kúpiť nehnuteľnosť a v katastri nehnuteľností (Grundbuch) môžu byť zapísaní v ľubovoľných podieloch.

• Byt v bytovom dome: Pri spoločnom vlastníctve bytovej jednotky (Eigentümerpartnerschaft) sú obaja vlastníkmi spravidla v rovnakom, polovičnom podiele. Každý z nich nemôže svoj podiel predať bez súhlasu druhého.
• Dom alebo pozemok: Nemanželskí partneri si nemôžu zapísať vzájomný zákaz zaťaženia a scudzenia. Každý preto môže so svojím podielom disponovať bez súhlasu druhého.

Po rozchode môže jeden partner druhého vyplatiť, ale iba na základe dohody. Ak dohoda nie je možná, ktorýkoľvek spoluvlastník môže podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva (Teilungsklage). Nehnuteľnosť sa následne rozdelí alebo vydraží a výťažok sa rozdelí podľa podielov.

Nábytok, úspory, dary a dlhy

Na majetok spoločnej domácnosti neexistuje osobitné zákonné pravidlo vyporiadania. Pri uplatňovaní nárokov sa použijú všeobecné pravidlá záväzkového práva.

• Nábytok a vybavenie domácnosti: Vlastníkom je osoba, ktorá vec kúpila. Platí to aj vtedy, keď druhý partner vedie domácnosť, ak sa partneri nedohodli inak.
• Práca v domácnosti: Počas spolužitia za ňu nevzniká nárok na odmenu. Po rozchode možno náhradu požadovať iba na základe partnerskej zmluvy.
• Bankový účet: Peniaze patria osobe, na ktorej meno je účet vedený. Partneri si môžu založiť aj spoločný účet.
• Dar: Partner môže dar požadovať späť iba v prípadoch, keď obdarovaný spáchal trestný čin alebo možno dar napadnúť pre omyl.
• Úver: Voči veriteľovi zodpovedá každý ako dlžník alebo ručiteľ. Ak jeden partner spláca vec používanú druhým, po rozchode môže požadovať späť budúce splátky, nie však už zaplatené splátky.

Dedenie: čo dostane partner po smrti druha alebo družky?

Od 1. januára 2017 sa partner v dedičskom práve nepovažuje za cudziu osobu. Ako zákonný dedič však dedí iba vtedy, ak sa k dedičstvu nedostane ani jeden zákonný dedič. Partner nemá nárok na povinný diel (Pflichtteil) a na rozdiel od manželov nemôže uzavrieť ani dedičskú zmluvu (Erbvertrag).

V závete (Testament) môže byť partner ustanovený za dediča alebo iného zvýhodneného príjemcu. Povinný diel potom stále zostáva potomkom a manželovi zosnulého. Životné poistenie, pri ktorom je partner určený ako oprávnená osoba, spravidla nepatrí do dedičstva.

Právo bývania po smrti partnera

• Zotrvanie v spoločnom byte 1 rok: Podmienkou je najmenej 3 roky spoločnej domácnosti pred smrťou partnera.
• Vstup do nájomnej zmluvy podľa MRG: Vyžaduje sa naliehavá bytová potreba a najmenej 3 roky spoločnej domácnosti, prípadne spoločné nasťahovanie.
• Doživotné bývanie vo vlastnom dome alebo byte: Je možné iba vtedy, ak bolo v závete zriadené bezplatné užívacie alebo obytné právo.

Deti nezosobášených rodičov sú v dedičskom práve úplne rovnocenné deťom narodeným v manželstve. Musí však byť uznané otcovstvo (Vaterschaftsanerkenntnis) alebo určené súdom.

Výživné a sociálne poistenie

Po rozchode partner spravidla nemá nárok na výživné. Po smrti partnera nevzniká nárok na pozostalostnú dôchodkovú ani úrazovú dávku.

V zdravotnom poistení však môže byť partner spolu poistený, ak žije so zdravotne poistenou osobou najmenej 10 mesiacov v spoločnej domácnosti a bezplatne vedie domácnosť alebo vychováva dieťa žijúce v spoločnej domácnosti. Spolužitie treba nahlásiť zdravotnej poisťovni poistenej osoby.

Časté otázky

Dedí partner v Rakúsku automaticky?

Iba vtedy, ak sa k dedičstvu nedostane žiadny zákonný dedič. V závete však môže byť partner ustanovený za dediča.

Musí byť partnerská dohoda písomná?

Nie je to povinné, no pri dokazovaní dohôd sa odporúča písomná zmluva. Pripraviť ju môže notár alebo advokát. Zmluvy sú spravidla spoplatnené poplatkami.

Čo sa stane so spoločným bytom, ak sa partneri nedohodnú?

Pri spoločnom nájme rozhoduje občiansky súd. Pri spoločnom vlastníctve domu alebo pozemku môže ktorýkoľvek partner podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva (Teilungsklage).

Má partner nárok na vdovský alebo vdovecký dôchodok?

Nie. Partner nemá nárok na pozostalostnú dávku z dôchodkového poistenia zosnulého a takýto nárok nemožno odvodiť ani zo zmluvy o vyživovacej povinnosti medzi partnermi.

Praktické kroky

1. Skontrolujte, kto je uvedený ako nájomník, vlastník alebo dlžník v príslušných zmluvách a dokumentoch.
2. Pri spoločnej nehnuteľnosti overte zápis v Grundbuch a dohodnite si pravidlá pre splácanie, užívanie a prípadné vyplatenie partnera.
3. Spíšte partnerskú zmluvu (Partnerschaftsvertrag) o majetku, nákladoch, práci v domácnosti a riešení rozchodu.
4. Zvážte závet (Testament) a prípadné právo bývania alebo užívania, ak chcete partnerovi zabezpečiť bývanie po svojej smrti.
5. Overte oprávnenú osobu v životnom poistení a informujte zdravotnú poisťovňu, ak má byť partner spolu poistený.
6. Pri konkrétnom spore alebo pri príprave zmluvy sa obráťte na advokáta alebo notára.

Upozornenie: Tento článok vychádza z verejne dostupných zdrojov a nenahrádza právne, zdravotné ani iné odborné poradenstvo. Za jeho použitie zodpovedá čitateľ sám.

Zdroj: oesterreich.gv.at